DOBRÉ SRDCE

Gi-shawenjige - Ten, čo má dobré srdce - je meno, ktoré Indiáni kmeňa Ojibwe dali bielemu mužovi. Ten muž prišiel medzi nich z maličkej krajiny v Európe, zo Slovinska. Prišiel hlásať slovo Božie a liečiť.

Franc Xavier Pirc (Franz Pierz) sa narodil 20. novembra 1785 roľníckym rodičom v Godiči, pod Velikou planinou neďaleko Ľubľany. Vyštudoval v Ľubľane a stal sa kňazom. Päťdesiat rokov svojho života prežil v Kranjsku, kde pôsobil na rôznych miestach. Okrem toho, že bol farár, bol aj vynikajúci pomológ. V roku 1830 napísal knihu Kranjski vrtnar (Kranjski záhradník), ktorá sa považuje za prvú slovinskú knihu o pestovaní ovocia.

Irenej Frideriki Baraga (29 júna 1797 - 19 januára 1868) bol slovinský rímskokatolícky misionár v Amerike. Stal sa prvým biskupom v rímskokatolíckej diecézy Marquette v Michigane,  ktorú viedol po dobu 15 rokov. Jeho listy o misijnej práci boli publikované vo Viedni a inšpirovali otca Františka Xaviera Pierza k odchodu za oceán. 16. júna 1835 sa vzdal farnosti, rozpredal a rozdelil svoj majetok a odišiel do Ameriky.

18. septembra pricestoval do Detroitu s biskupom Reseom, ktorý ho pridelil na pomoc Baragovi v provinciách Veľkých jazier. Začal pracovať na misijnej stanici Arbre Croche v La Croix pri Michiganskom jazere. V lete roku 1837 získal dôveru rady starších a postavil nový kostol.  16. októbra 1837 tam pokrstil všetkých Indiánov svojej misie. O rok neskôr už ovládal algonkínsky jazyk a po stretnutí s Baragom a na jeho naliehanie, založil v roku 1839  na severovýchodnom brehu Horného jazera nové misijné  stanice Michipicoten a Okwanokisigong medzi Indiánmi kmeňa Ojibwe (niekedy pod menom Chippewa). O rok neskôr pribudla tretia misia - Fort Williams. Postavil tu kostol a školu, v ktorej učil Indiánov čítať a písať. Naučil ich kultivovať pôdu, pestovať zemiaky a iné plodiny a učil ich ovocinárstvo, s ktorým mal bohaté skúsenosti zo svojej domoviny. Postupne začali v osadách aj s chovom domácich zvierat. Osady boli stále viac sebestačné.

Čo však bolo pre jeho Ojibwejských zverencov najdôležitejšie, otec Pierz dokázal liečiť a uzdravovať. Jeho zázračná medicína - homeopatia, mala medzi Indiánmi veľký ohlas. Inšpiráciou pre mladého vikára Franca v Slovinsku bol slávny doktor Faust - Matevž Gradišek a je pravdepodobné, že bol aj jeho učiteľom, aj keď Pierz, ako vzdelaný muž, nemal problém dostať sa k akýmkoľvek homeopatickým štúdiám a knihám, ktoré boli v tej dobe dostupné v nemeckom jazyku. Svoje znalosti vo veľkom využíval práve na misii.

V roku 1842 sa Pierz vrátil do svojho prvého pôsobiska, na stanicu Arbre Croche, La Croix, kde zostal až do roku 1850. V liste biskupovi Reseovi napísal, že od jeho odchodu z  Arbre Croche v roku 1839 sa počet veriacich zvýšil o 956 duší. Každú jar navštívil aj misie pri Hornom jazere, aby videl, ako sa darí „jeho Ojibwejským deťom“.

Najväčšia skúška jeho schopností homeopata prišla v roku 1845, keď v Arbre Croche prepukla epidémia kiahní. Vírusy pravých kiahní boli v minulosti používané ako biologická zbraň a Američania s obľubou predávali Indiánom prikrývky nimi infikované. Dôsledky boli zvyčajne fatálne a vymierali celé dediny a kmene. Nie však v La Croix. Pierz, podľa jeho poznámok liečil svojich Indiánov pomocou sulfuru, beladonny a arsenica. Zomreli len dve deti. Aj v ďalších rokoch liečil misionár veľa chorých medzi Indiánmi, ako aj medzi osadníkmi, rozbíjajúc predsudky o neznámej medicíne. Lieky dostával vďaka sprostredkovateľskej činnosti Ludwig-Missionsverein (Ludwigová misijná spoločnosť) na podporu katolíckych misionárov v zahraničí, financovanou rodinou von  Wittelsbach a Bavorskou vládou. Druhým zdrojom podpory bola Leopoldinen-Stiftung (Leopoldínska spoločnosť) vo Viedni. Jeho meno bolo medzi východnými kmeňmi čoskoro pojmom. Gi-shawenjige bol vítaný v každej osade a pri každom táborovom ohni.

V roku 1851 bola v štáte Minnesota založená nová diecéza Sv. Paula. Prvý biskup Joseph Crétin vedel o otcovi Pierzovi a požiadal ho, aby sa pripojil k novej diecéze a pracoval medzi Indiánmi. Pierz prijal pozvanie, so súhlasom svojho biskupa odovzdal spravované misie svojim dvom asistentom a 18. júna 1852 odišiel do St. Paul.

Otcovi Pierzovi bolo pridelené misijné pole zahŕňajúce celú Minnesotu severne od Twin Cities. Založil si svoje sídlo v Old Crow Wing, postavil kostol, školu a prijal šiestich mladých misionárov. Potom venoval všetku svoju pozornosť Indiánom misií Crow Wing, Mille Lacs, Fond du Lac a Sandy Lake. Skutočne potrebovali celú jeho pozornosť, pretože  Siouxovia a Winnebagovia neustále bojovali. Ich spory zasahovali do civilizačnej práce misionára Pierza a preverovali jeho schopnosti mierotvorcu. Cestoval pešo medzi svojimi misiami a nosil na chrbte všetko čo potreboval. Siouxovia ho volali Tȟaŋníla owíŋža sápa (Starý muž v čiernom kabáte). Keďže ho vnímali ako muža veľkej duchovnej sily, občas mu ukradli ponožky, aby ich mohli použiť ako talizman proti reumatizmu. O tom, či aj medzi Siouxmi využíval otec Pierz homeopatiu nemáme žiadne záznamy. Pôsobil medzi nimi ale dvadsať rokov a iste im neraz pomáhal aj s rôznymi neduhmi. Sily mu však samému postupne ubúdali a posledné roky, ktoré v Amerike trávil, sa zdržiaval čoraz častejšie na misijnej stanici Crow Wing. 3. septembra 1873 vo veku 88 rokov sa zo zdravotných dôvodov navždy rozlúčil s Amerikou a vrátil sa domov. Usadil sa v Ľubľane, kde niekoľko rokov žil ako stály hosť arcidiecézneho kancelára. Zomrel vo veku 95 rokov, 22. januára 1880. Bol pochovaný na cintoríne sv. Krištofa v Ľubľane. Tento cintorín bol ale zničený po druhej svetovej vojne a umiestnenie pozostatkov otca Pierza nie je známe.

V Minnesote je po ňom pomenované mesto Pierztown (predtým Rich Prairie). V roku 1952 tu bola postavená Stredná škola otca Pierza. V meste St. Cloud pred nemocnicou sv. Clouda mu postavili pamätník. Pamätníky má aj doma v Kamniku a Podbrezje. Veľký pomník ale má postavený hlavne v srdciach Indiánov.

Podľa otca Jána Seliskara, ktorý poznal Pierza v posledných rokoch: „Prítomnosť pre neho bola prázdna; nevedel o svojom okolí. Často si zavolal drožku a požiadal kočiša, aby ho vzal do Wabashy alebo na nejakú indiánsku misiu. Po niekoľkých minútach jazdy sa  uspokojil, pretože si už nepamätal kam to chcel ísť. Svoju pamäť a svoju myseľ nechal medzi červenými mužmi. Pamätám si ho takto. Starý misionár, sklonený váhou rokov kráča po uliciach Ľubľany, ale jeho duch zjavne putuje po amerických lesoch.“

 

Mgr. Milan Trojanovský

DOBRÉ SRDCE

OJIBWE

Novinky

08.06.2020 10:53
Popôrodná depresia a homeopatia - to je téma, ktorú rozoberám v najnovšom čísle časopisu Balans....

Na kurzoch homeopatie sa snažím odovzdať všetky moje skúsenosti ďalej. Objasniť a vysvetliť to, čo sa nedá nájsť v žiadnej knihe, v žiadnom návode. Naučiť sa rozlišovať stavy zodpovedajúce jedno-tlivým liekom, všímať si ochorenie ako také, všetky emócie a všetky odchýlky od zdravého stavu. Ukazujem ľuďom ako byť sebestačným, ako si poradiť a ako chápať svoje ochorenia. Ich zmysel je veľmi dôležitý. Pomáham im zvládnuť všetky ich strachy z chorôb a uvidieť svetlo a nádej.

SILVIA

Kontakt

Mgr. Silvia Trojanovská SAKHom. 0918/495 866


silviatrojano@gmail.com