Zagreb (slovensky Záhreb), hlavné mesto Chorvátska, mesto s búrlivou históriou, je ekonomickým, politickým a kultúrnym centrom tejto krajiny. Geografické umiestnenie Záhrebu ho definuje ako západ Východnej Európy a zároveň východ Západnej Európy. Žije v ňom na milión obyvateľov - teda takmer štvrtina obyvateľstva Chorvátska. Historické centrum Záhrebu, ako ho poznáme dnes, pochádza zo stredoveku - jednalo sa o sídla na dvoch „kopcoch“: Gradec (dnes známy ako Dolné mesto) a Kaptol (Horné mesto). Gradec a Kaptol boli rozdelené údolím, v ktorom pretekala riečka Medveščak. Dnes tento prameň stále prúdi pod zemou v ulici Tkalčićeva, smerujúc k rieke Sáva. Mestá Gradec a Kaptol sa postupne rozširovali a v údolí medzi nimi vznikalo trhové centrum - dnešné námestie Trg bana Josipa Jelačića, srdce Záhrebu. Neskôr sa obe časti mesta spojili a vznikol jednotný Záhreb. Všeobecne je možné povedať, že tie najdôležitejšie pamiatky alebo zaujímavé historické, kultúrne a umelecké miesta sa točia práve okolo hlavného námestia, Trgu bana Jelačića, ktoré je skvelým východiskovým bodom pre akýkoľvek výlet po meste.
Veľkou výhodou Záhrebu je, že nie je veľký a všade to máte blízko aj po vlastných. Metropola Chorvátska, vhodná na prechádzky, láka svojich návštevníkov živou pouličnou atmosférou, mnohými kaviarňami, reštauráciami a obchodnými ulicami.
V centre Zagrebu sa nachádza aj botanická záhrada, ktorá bola založená v roku 1890. Jej hlavnou úlohou je výskum a ochrana pôvodných druhov rastlín (cez 5500 druhov). Okrem chorvátskych pôvodných, tu rastú stromy a kríky z celého sveta. Je to pekné miesto, ako stvorené pre chvíle pokoja a odpočinku v samom srdci dynamického mesta.
Z jednej, aj druhej starny botanickej záhrady, je niekoľko múzeí. Múzeum umenia, Etnografické múzeum, Múzeum školstva, Teslovo múzeum, Archeologické múzeum a Hrvatski muzej medicine i farmacije, teda Múzeum medicíny a farmácie (Gundulićeva ul. 24, 10000, Zagreb) . Keďže pátram po stopách homeopatie, zdá sa byť posledne menované múzeum celkom zaujímavé.
Zbierka tohto múzea sa skladá zo širokého spektra predmetov patriacich k lekárskemu ale aj farmaceutickému dedičstvu od paleolitických čias z náleziska neandertálskeho osídlenia pri Krapine, cez starovek, rímske obdobie, stredovek a novovek, po súčasnosť. Medzi množstvom artefaktov sú v časti venovanej 19. storočiu aj niektoré z oblasti homeopatie. Predovšetkým lekárničky s homeopatikami, spisy, listiny, recepty, ampulky a tak ďalej. Všetko veci z pozostalosti istého Dr. Josipa Zlatarovića, údajne prvého priekopníka homeopatie v Chorvátsku. Hor sa po jeho stope!
Josip Zlatarović, sa narodil v Záhrebe, 9. 4. 1807. Študoval na Záhrebskej akadémii, ktorú ukončil v roku 1824 diplomovou prácou. Jeho práca, „Positiones ex universa Philosophia quas in regia scientiarum Academia Zagrebiensi“, verejne obhajovala posty všeobecnej filozofie na Záhrebskej akadémii a bola venovaná záhrebskému biskupovi Maksimiliánovi Vrhovcovi (1752 - 1827). Zlatarović potom odišiel na univerzitu vo Viedni, kde promoval v roku 1830 z medicíny. Jeho dizertačná práca bola nazvaná „Inauguralis medica de Genie Morborum“, kde diskutoval o takzvanom „genius morbi“ alebo o charaktere choroby, o ktorom hovorí, že je závislý od vonkajších vplyvov, ako sú: čas, ročné obdobia, podnebie, zloženie pôdy, poloha, miesto, jedlo, zloženie vzduchu, alebo aj smer vetra. Po absolvovaní lekárskych vied sa Zlatarović stal v roku 1833 asistentom na Wawrukovej lekárskej klinike a čoskoro vydal prácu s názvom „Geschichte des epidemischen Katarrhs“ (História epidemického kataru).
O rok neskôr, v roku 1834, sa stal profesorom teoretického a praktického lekárstva na Medizinisch-chirurgische Josephs-Academie (Josefinum), zameranej na prípravu vojenských lekárov pre rakúsku armádu. Bol súčasne aj supervízor Vojenskej lekárskej komisie a hlavný lekár vo viedenskej posádkovej hlavnej nemocnici. Zároveň mu cisár udelil titul KK profesor der Arzeneimittellehre. Sľubne rozbehnutá kariéra ho pripútala k Viedni na ďalších štrnásť rokov.
Zlatarović ale nebol spokojný s metódou a liečebným účinkom alopatie a postupne, ovplyvnený starým vojenský lekárom, doktorom Matthiasom Marenzellerom začal čoraz častejšie používať homeopatiu. Uskutočnil sériu experimentov čiastočne na sebe, čiastočne na zvieratách, a s každým testom, ktorý mu priniesol svetlo a istotu o pozitívnych účinkoch jedného alebo druhého lieku, sa jeho nadšenie a vytrvalosť zvýšili. Zlatarovićovi vďačí homeopatia napríklad za proving a popis liekov Aconitum, Bryonia, Thuja, Kalium bichromicum a Natrium muriaticum.
Čoskoro z neho bol absolútny stúpenec Hahnemannovej metódy a presvedčil mnohých svojich študentov, aby v praxi využívali práve homeopatiu. Svojimi testami výrazne prispel k rozširovaniu matérie medici tej doby, znepokojil tým ale mnohých kolegov a najmä cisárskeho lekára Andreusa Barona Stiffa, ktorý bol veľkým odporcom homeopatie a Zlatarovičovej patologickej teórie „genius morbi“. To čoskoro viedlo ku kolegiálnym sporom a obvineniam. Stifft dosiahol svoje na cisárskom dvore a koncom roku 1838 bol vydaný cisársky dekrét, ktorý zakazuje používanie homeopatie na cisárskych inštitúciách a vo verejných nemocniciach. Zlatarović sa ale týmto dekrétom nemienil riadiť a aj naďalej uprednostňoval svoju metódu. Navyše sa zapojil do ilýrskeho hnutia, ktoré obhajovalo význam chorvátskeho a všeobecne juhoslovanského kultúrneho dedičstva a šírilo sa ako reakcia na maďarizáciu (podobne, ako u nás štúrovské hnutie) a tak mu po revolučnom roku 1848 bola odobratá profesúra.
Jeden zo zakladateľov ilýrskeho hnutia, Vatroslav Lisinski, chorvátsky hudobný skladateľ, ho prehovoril na návrat do vlasti. 15. októbra 1849 odišiel Zlatarovič oficiálne do dôchodku a presťahoval sa so svojou rodinou do Záhrebu. V meste mal potom niekoľko rokov lekársku prax a venoval sa ako prvý v Chorvátsku výlučne homeopatii.
Zachovali sa nám aj dokumenty hovoriace o jeho pokuse o založenie Lekárskej fakulty v Záhrebe. Ide o korešpondenciu Dr. Josipa Zlatarovića, baróna Metela Ožegovića -radcu Štátnej rady vo Viedni a Bana Josipa Šokčevića z rokov 1861 a 1862 o organizácii zdravotnej starostlivosti v Chorvátsku a Slavónsku. Táto aktivita však nepriniesla ovocie, fakulta bola založená až v roku 1918, keď Viedeň stratila svoju moc.
V roku 1863 odišiel sklamaný Zlatarović do Terstu, nezdržal sa tam ale dlho a o rok na to sa natrvalo usadil v meste Graz, kde pôsobil ako lekár homeopat až do svojej smrti 2.11.1874. Tam vydal aj svoje jediné dielo venované homeopatii: „Der Feldartz und die Homöopathie“(Vojenský lekár a homeopatia). V Záhrebe po ňom veľa nezostalo, teda až na tých pár drobností z jeho pozostalosti v spomínanom múzeu. To je už ale údel všetkých priekopníkov.
Za posledných 10 rokov sa počet homeopatov v súčasnom Chorvátsku výrazne zvýšil, registrovaných ich je dnes okolo tristo a pôsobia väčšinou v Záhrebe, ale aj v Splite, Rijeke, či Karlovaci. Združení sú okolo Chorvátskej asociácie homeopatov (HUH) , ktorá sa snaží zaviesť homeopatiu do právnych predpisov Chorvátskej republiky.
Mgr. Milan Trojanovský
