Mircea Eliade, bol rumunský filozof, religionista, prozaik a esejista. No a súčasne môj obľúbený autor. V rokoch 1928 až 1931 pôsobil v Indii, čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v Kalkate sa začal venovať štúdiu sanskritu a jogy. V roku 1940 bol menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve Rumunska v Londýne o rok neskôr v Lisabone. V roku 1942 odišiel do Ameriky, kde pôsobil v Chicagu na univerzite. V roku 1962 dostal profesúru za svoje zásluhy o rozvoj religionistiky. Zomrel 22. apríla 1986 po mŕtvici, ktorú dostal, keď sa dozvedel, že horí jeho milovaná knižnica na chicagskej Divinity School... Úplne ho chápem.
To, že myslenie Mirceu Eliadeho ovplyvnil jeho pobyt v Indii a indická filozofia, je všeobecne známy fakt. Eliade v Indii prechádzal ontologickou premenou – takto totiž možno chápať jeho iniciačnú skúsenosť, ktorú prežil v himalájskom ašrame v Rišikéši. V roku 1939 napísal poviedku Tajomstvo doktora Honigbergera, kde sa vedome snaží konštituovať spôsob rozprávania, ktorým by mohol sprostredkovať túto skúsenosť a zároveň čitateľom pripomína jedného skutočne tajomného svetobežníka, doktora Honigbergera, prezývaného strýko z Indie. Poviedka vyšla pod názvom Secretul doctorului Honigberger v Revistei Fundațiilor Regale din București v roku 1940. Nechcem sa venovať obsahu poviedky, nech si ju prečíta každý, kto chce. Ale meno doktora, toho tajomného doktora, by malo byť dobre známe každému homeopatovi. Johann Martin Honigberger. To len ja som sa k nemu dostal cez religionistu Eliadeho a spomenul si naňho a jeho príbeh, keď ma moje túlanie po svete opäť zaviedlo do Transylvánie, do rumunského mesta Brašov.
Brašov, v ktorom žije okolo 300 tisíc obyvateľov je atraktívny nielen pre krásnu okolitú krajinu, ale tiež vďaka svojmu zachovanému stredovekému centru. Mesto založili nemeckí kolonisti a nazvali ho Kronstadt. Jeho nemecký názov znamená v preklade "korunné mesto" a jeho latinské meno tiež v 13. storočí znelo Corona. Dnes je Brašov druhé najväčšie mesto Rumunska a vzhľadom k polohe tvorí dôležitú dopravnú križovatku. Historické centrum mesta sa však podarilo zachovať v perfektnom stave a mesto sa môže pýšiť zachovalou stredovekou zástavbou, stredovekými hradbami (ktoré prvý pokoril Vlad Tepes, zvaný Dracula), dláždenými uličkami i barokovými domami. Silný nemecký vplyv cítiť v architektúre dodnes.
Asi najdominantnejšou stavbou v meste je veľký gotický kostol (pôvodne sv. Márie, od čias reformácie luteránsky) zvaný Čierny kostol (Biserica Neagră). Bol postavený postupne medzi 14. a 15. storočím a dnes je najväčším gotickým kostolom medzi Viedňou a Istanbulom. V 17. storočí, konkrétne v roku 1689 bol však kostol takmer zničený požiarom a tak získal svoj súčasný názov, ktorý odkazuje na jeho vtedajší čierny vzhľad. Čierny kostol stojí na hlavnom námestí Piata Sfatului. Okrem kostola na ňom nájdete ešte mestskú radnicu z roku 1420 (pred ňou dal Dracula brutálne popraviť tristo brašovských kupcov). Ďalej si môžete prezrieť Kupecký palác postavený v štýle "transylvánskej renesancie" a početné domčeky saských obchodníkov a mešťanov. Na juhozápade je Brašov chránený pohorím Piatra Craiului, ktoré sa na valašskej strane tiahne po priesmyk Arges s Draculovým hradom Poenari. Priamo na juhu za Brašovom sa rozprestiera Národný park Bucegi. Tesne pri meste je masív Tampa a vedľa Poliana. Jednoducho mesto s čarovnou atmosférou. V staručkom secesnom hoteli Coroana (ako inak sa môže volať brašovský hotel?) si teda opäť prečítam Eliadeho poviedku a na druhý deň chcem pátrať po stopách doktora Honigbergera.
Johann Martin Honigberger sa narodil 10. marca 1795 v Brašove. Vyštudoval na Johannes Honterus Liceul, tiež v Brašove (budova školy sa nachádza hneď vedľa Čierneho kostola), potom praxoval ako pomocný lekárnik v lekárni na Piata Sfatului. Lekáreň, ružová baroková budova stojí dodnes, ale sídli v nej banka. Lekáreň je už len v malej časti a nemá žiadnu historickú hodnotu, ani nijako neodkazuje na slávneho rodáka, ktorý tu kedysi pôsobil. Škoda.
V roku 1815 odišiel Honigberger z mesta. Putoval cez Bukovinu, Moldavsko, Valašsko a cez Varnu do Konštantínopolu, kde si spravil doktorský titul. Po štyroch rokoch v Konštantínopole sa opäť vydal na cesty. Prešiel cez Tripolis, Bejrút, Nazaret, Jeruzalem, Betlehem a Jaffu do Káhiry. Tu sa od roku 1820 plne venoval lekárskej praxi, operoval a liečil, bojoval s morom v delte Nílu. Po morovej epidémii, sa v roku 1823 presťahoval do Bagdádu, kde pracoval šesť rokov ako lekár a farmaceut. Ako prvý európsky lekár, sa v horách Libanonu staral o chudobných ľudí v horských osadách, študoval liečivé rastliny a vzácne minerály.
V roku 1829 odišiel do indického mesta Lahore , kde zostal štyri roky. Bol prijatý ako osobný lekár a lekárnik Maharaja Ranjit Singha. Maharaja Ranjit Singh bol vodcom Sikhskej ríše, ktorá do polovice 19. storočia vládla severozápadnému indickému subkontinentu. Singh bol populárny ako Sher-e-Punjab, alebo Lev z Pandžábu. Akým zasvätením prešiel Honigberger v Indii nevieme a Eliade sa vo svojej poviedke tiež len domnieva. Na Vianoce, v roku 1834 sa však Honigberger vrátil do Brašova a hneď po Novom roku 1835 odišiel do Francúzska kde sa stal žiakom Samuela Hahnemanna. Životom a prácou Hahnemanna vo Francúzku sa totiž homeopatia, táto „Neue deutsche Medizin“ rozšírila najprv tam. Hahnemann sa oženil s Mélanie d'Hervilly a presťahoval sa do Paríža, kde prosperoval vďaka vzťahom a kontaktom manželky až do svojej smrti v roku 1843.
Honigberger sa stal homeopatickým lekárom v roku 1837. Bol nadšený novou terapeutickou metódou, vrátil sa do Brašova a krátko tam pôsobil ako lekár - homeopat (kde presne, nevedno). Už v novembri 1838, ale dostal správu, že Maharaja Ranjit Singh umiera. Plavil sa rýchlo do Bombaja a pokračoval priamo do Lahore, ale Maharaju už nedokázal zachrániť. Zomrel 12.6.1839. Honigberger sa rozhodol v Lahore zostať. Založil tam a neskôr aj v Kalkate nemocnice, kde sa o chudobných ľudí starali bezplatne. Jeho metódy liečby cholery a moru, ale aj celej škály bežných chorôb pomocou homeopatie boli inovatívne a v Indii mali úspech, boli okamžite prijaté a šírili sa raketovou rýchlosťou. Rolu tu možno zohrali aj politické dôvody: homeopatia prišla z Nemeckej ríše, ktorá bola politickým odporcom britských koloniálnych vládcov. Už v 70. rokoch 19. storočia boli 15% indických lekárov homeopati, nasledovníci Honigbergera a 7% všetkých nemocníc malo homeopatické oddelenia. Po desiatich rokoch, v roku 1849 sa Honigberger opäť vrátil domov a pôsobil v Brašove. Jeho nová liečebná metóda žala úspechy aj tu. Do Indie sa ešte dva krát vo svojom živote vypravil. Zomrel 18.12.1869 v Brašove a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v centre mesta.
V kultúrnej histórii Transylvánskych Nemcov je „strýko z Indie“ jednou z najzaujímavejších osobností. Rumunská Societatea Romana de Homeopatie vzdala v roku 2004 hold Johannovi Martinovi Honigbergerovi a na jeho hrobe nainštalovali pamätnú tabuľu s nápisom Nulla homo proprius ad Deum quam salute hominibus danda „Nič nepriblíži človeka k Bohu, ako pomoc, ktorú mu poskytol pri obnove zdravia“. Aspoň jedna stopa doktora Honigbergera v Brašove. Vlastne dve, ešte je tu jeho lekárnička v múzeu v Sighisoare. Po tajomnom Nemcovi z Transylvánie, ktorý priniesol homeopatiu do Indie, zostalo toho naozaj málo.
Mgr. Milan Trojanovský
